streda, 22. júla 2015

sofia

boli sme sa len tak poprechádzať po Sofii, lebo sme mali voľný deň.

 aj alexa nevsk0ho sme pozreli zvnútra
 aj balkanturisti sme s ajranom (mňam mňam mňam)

 Aj Serdika je tu všade s nami (rímske mesto vykopané nad stanicou metra)
 aj tabule sú tu všelijaké pekné
aj metrom sa musíme voziť domov, lebo sme ďaleko
ale hlavne je veľmi teplo, tak sa až tak nepremávame, lebo to sa nedá. 
človek chce len siestovať stále. ja sa tým južanom nečudujem.



aladin

najlepšie paplóny máme, neviete si predstaviť ako som ujúkala keď som ich zbadala:D
ďalšie potvrdenie, že je to tu ako v škole prírode.

štvrtok, 16. júla 2015

Vitoša

rieka balvanov, po ktorej sme liezli až nahor!
entuziazmu a endorfínov na tri dni mám do zásoby!!!
(aj štípancov a slnečných lúčov v tvári)
 kameň ryba






Národné historické múzeum

boli sme len na hodinu ale taká budova, taká!!
joj, škoda že len na hodinu tak zaujímavé veci že by som tam ostala pol dňa.
cestou autobusom po okraji mesta, každá štvrtá budova je autoservis a každá piata nedostavaná. Pomedzi to také tie pseudomoderné sklenené obchodné domy s blbosťami typu záhradné stoličky alebo chladničky a pomedzi to pasúce sa ovce a kone pri ceste.
Sofia.






 Pisateľská kolekcia fľašiek na atrament bulharských revolucionárov z 19. storočia (alebo aj inšpirácia na vianoce?) <3 <3 <3

 mini verzia obývačky venúš alebo aj miniatúra sakrálnych obradov, oficiálne pomenovaná ako hračky pre deti v minulosti :D




streda, 15. júla 2015

Autobus

Po pohode som bola príliš unavená na to, aby som mala silu na nejaké výrazné adventúrne zájazdy, a tak som celkom prijala 14 hodín v autobuse a dúfala, že všetko prebehne hladko.
Tradične sa však prihodilo niekoľko úsmevných príhod.
Autobus bol turecký a len čo som nastúpila dostala som vodu v jogurtovom kelímku a turecký koláčik. také tie , na aké sme navyknutí v školskej jedálni.
Bus bol pojazdná obývačka, každý mal svoje doslova kreslo a mal dokonca aj obrazovku, kde sa dali pozerať filmy. Samozrejme celé menu po turecky a keď som si prestavila jazyk, hlavné priečinky boli v tom jazyku a zvyšok aj tak naďalej po turecky. Načrela som teda do priečinka z hudbou a vyskočili na mňa pozoruhodne zábavné žánre, jeden lákavejší ako druhý.
Samozrejme som skončila na priečinku balkán, zloženého zo všetých klezmer bandov sveta a v momente ako som si to pustila tak sa všetci otočili. erárne slúchatká samozrejme hrali viac von ako dnu a všetci ostatní počúvali akési disko, zrejme to prehlušilo aj to vodičovo alebo čo. 

Najviac ma však asi prebralo zo spánku na srbskej hranici, kde nás neskutočne prísne kontrolovali a môjmu susedovi veľmi intenzívne vysvetľovali, že treba víza do srbska. tak som trochu zamrela, aké víza, čo za víza, čo! mala som pocit, že všetci ukazujú len akési kartičky. Nemeckého kolegu aj pekne vysadili na hranici a nechali ho tam, ja som vyviazla s pečiatkou pohraničnej služby v pase. uf.
No rátala som kvapky studeného potu na kusy.
Potom sme už len každých 15 minút vytrubovali túlavé psy z cesty a stáli v nekonečnej zápche v Sofií a stáli každú hodinu na pumpe nech si všetci zafajčia.
Slovanským esperantom, zmiešaným zo všetkých slovanských jazykov dohromady čo ma prvé napadlo som sa snažila vyzistiť ako fungujú autobusy a nakoniec s pomocou všetkých tetiek a vodičov autobusov som sa cez všetky zápchy večer dotrieskala do sofijskych hôr.
A som tu a spím celý voľný čas.
Keď to bude inak a aj stihnem opustiť učebný horský areál, tak bude zvyšok.

štvrtok, 2. júla 2015

cisárove nové šaty

poslednú dobu sa mi žiadne oblečenie nepáči a začala som vyhlasovať, že budem chodiť v cisárových nových šatách.
neviditeľných.
to bude najlepšie.
Potom som zbadala sekáč, kde majú obrovské oddelenie starých obliečok za minimálne ceny, tak som ich pár zachránila a  ruka dala ruku k ruke a k hlave ruku do hlavy hlavu do rúk a odvinul sa výmysel si niečo svoje ušiť!
už dlho sa chcem cítiť oblečená ako keď ma mama vystrojila na dvor si kopať loptu, tak som zalistovala v starých Burdách, ktoré tomu zodpovedajú plus mi pomôžu to nejak zošiť dokopy, keďže mám od krajčírky veľmi ďaleko.
Stálo ma to jedno euro, dva dni času, kýble maminej trpezlivosti pri polnočnom vysvetľovaní ako sa vôbec šije (lebo všetko musím mať hneď, vážení), kus papiera a jednu obliečku a všetky tie šicie potreby.
dva dni som sa zahrabala do odstrižkov a výsledok vyzerá ako také milé pyžamko, a tak ma toto leto uvidíte pobehovať ako hrdú pyžamovú kráľovnú, možno aj od blata, a so zafúľanými kolenami.
lebo sa chystám v tom behať po dvoroch.
hlava plná ďalších projektov, kým veľavýznamne ťukám prstom po fotografiách v Burdách a predstavujem si v tom seba (okruženú gloriolou samozrejme), a chcem to mať všetko hneď zajtra.
Lenže už nemám čas, leto sa rozbieha, tak tento rok zatiaľ iba bublinkovo.







streda, 1. júla 2015

spoločnosť

taký ďalší bežný cestovateľský deň s mojimi moskovským a peterburským spoluparťákmi.
hlavnou témou bolo tváriť sa ako turista bez ohľadu na fakt, že každú ulicu poznáme.
Mali sme sa totiž tváriť ako zahraničný turista!
- hej hej, tvár sa ako španiel!
- a tvár sa že ti mrzne nos a uši, nech je to do kolekcie moskovských fotiek! (referencia)
- cítim sa ako na grile, ako sa môžem tváriť že mi je zima!
- tak mi je teplo, až mi je zima!
- už to fotí?
- aha aha dobre, sme tam? máme tam hlavy?
- máme ale socha nie
- no veď klasika, poďme sa odfotiť s dostojevským a fotka bez jeho hlavy (referencia)
- ja som tiež odrezal medenému jazdcovi hlavu na fotke (referencia)
- a toto je kto vlastne?
- aha ani pri tejto soche ešte nemáme fotku! mal som priniesť foťák
- a je to tu.
aby ste mali jasno ako sa tvária španielski turisti...(bez potreby uvádzania kontextu, načo by vám bol)
fotil lukáš, lebo ja sa neunúvam nosiť fotoaparát a potom fňukám..
holt, je fajn keď fotí aj mobil. niekedy.




leto

štátnice spravené, oslávené, leto rozplánované (až príliš) a po všetkom tom učení a frflaní ako na nič nemám čas mám odrazu kopce času a nič sa mi nechce lebo sa už nemám na čo vyhovárať.
A tak sme zahajovali kúpaciu sezónu na jednom z prominentných bratislavských kúpalísk a poviem vám, nemali sme kam stúpiť taká bola plnka.

je vysoká pravdepodobnosť, že uvidíte niekde v bratislave trčať z vody niektorú z mojich dlhých končatín, a ak nie, tak prepečené pliecko, stehienko či kolienko na ploche trenčianskeho letiska.
Týmto všetkých vyzývam, aby ma rozhodne zdravili!
Ja dovtedy nabijem foťák a pripravujem pre vás balkánske leto plné historiek, tak si brúste príbory.