sobota 21. marca 2015

Zagreb

Aj v Zagrebe som bola, Ninu pozrieť na 4 dni.
Výlet plný slnka, piva, objavovania všetkých podnikov Zagrebu za prvé dni a množstva srandovných situácií a únavy.
Skoro som ale nefotila, nejak mi to nešlo tentokrát.









 Zrkadlový dom!! lesklé kachličky! Palác pre straku ako ja! Tam by som mala bývať. V stračom domčeku.
Zagreb bol absolútne plný takýchto skvelých budov ako tieto, akurát som nikdy nemala foťák alebo som ich proste len nefotila. Výsledok? Choďte sa tam prejsť sami.

Padova + Benátky

Prestávam počítať koľko krát som už bola v Benátkach.
To neberte ako chválu, skôr žalospev ak som nevidela z Talianska nič, furt len Benátky. Už som tam ako doma, Per-Rialto-Per-San-Marco-profesionál.
Tak z Padovy je to na skok a náhodou to vie byť v správnej spoločnosti nesmierne príjemný výlet. Kľudne by som šla znova hneď zajtra.
V Padove sme strávili väčšinu času na miestach s vysokým výskytom Spritzu, kam samozrejme foťák nebudem nosiť, a tak nech sa páči zbytky fotiek.
Potom už len cesta domov a nové odpočítavanie do ďalšieho výletu do Talianska.
Len je otázne, či odpočítavania času alebo peňazí.
 Na úvod najkrajší vchod, v ktorom sme bývali a družné čakanie na vlaky sediac na podlahe stanice, lebo veď nebol si v Taliansku ak ti nemeškal vlak. (Vraj. my sme mali celkom šťastie až na tie Benátske.)


 Ževraj bol už karneval v plnom prúde, ale keďže sme boli v Benátkach v pondelok, predpokladám, že mali sanitárny deň. Okrem konfiet a zvýšeného výskytu predavačov s maskami som nevidela ani jednu masku.
Klasické moje šťastie.
Druhá vec, pondelok je predsa vždy všetkému na vine, no nie?
Keby radšej bol na víne.















 V Padove nám tiež ukazovali svoju univerzitu, ale s menším zápalom. Možno aj preto, že Padova sa niesla v duchu "o angličtinu sa buď ani nesnaž alebo buď trpezlivý".


A z Padovy spomínaným milánskym rychlovlakom s valenou klenbou domov.
V tom vlaku boli tak všetci vyfešákovaní, že som sa cítila ako ošumelý bezdomovec popri nich. Alebo ako v parfumérií.
Holt.
Celý týždeň sa však niesol v duchu "tu niesi v Miláne, to nerieš", takže vlastne ani nevadí. Nabudúce.

Trento

Čo sa týka talianskeho šoférovania a našej jazdy z Verony do Trenta autom, zhrniem to pár poznámkami:
- ideme ako stelesnenie toho, na čo väčšinou každý vodič nadáva. a dobrovoľne.
- keď je človek v taliansku a nemá slovenskú alebo českú špzku, spolujazdec nemáva mapou a nemá lyže na streche, cíti sa lepšie (dôležito), lebo počuje ako na nich taliani nadávajú a vyblikávajú ich z cesty a smeje sa na tom (pokrytectvo prvého rádu, ach aký sladký pocit)
- "tu si chcem robiť vodičák!!!" zn. množstvo temperamentu presne pre mňa. Doma kebyže tak šoférujem, zomriem do týždňa. Tam tak jazdia všetci, aj ja chcem!
- bohovia parkovania na prvý krát. učte sa.
- sakra prečo som si zabudla vybaviť poistku
- neprepnem pesničku?
- škoda že je tma, alpy musia byť nádherné naokolo.
V Trente sme mali lenivé oddychové dna dni, kedy som moc nefotila a skôr sa venovala jedlu a otváraniu úst do tvaru rozhovoru.
Najlepšie.
Na záver do počtu fotky z vlaku do Padovy.




 Aj Dante posiela rakúšanov domov.
 Takúto chcem vianočnú výzdobu!
Na margo tohoto fenoménu
 zábavno-sympatická cenzúra na benzínovej pumpe





Verona

Alebo aj sníčky o krásnom bývaní, zoznam balkónov, na ktorých chcem ráno piť čaj vo svojom živote, zoznam vyobliekaných mužov, s ktorými chcem ten čaj piť na tom balkóne niektoré ráno a po spľasnutí snovej bubliny ostane iba ruksak, ktorý sme museli celý ten deň nosiť poctivo na chrbte. 
Aj tak super, krk som si nezlomila.
Ó áno, ozaj, obchod špecializovaný na papuče. Ak aj my také niečo máme, prosím hneď mi povedzte, ja zatiaľ vytlačím životopis. 



 Keby boli dojmy prisilné, sledujte zelenú turistickú značku.