pondelok 25. augusta 2014

pauzička

Drahí čitatelia,
nastal ten čas, kedy som sa ocitla doma a na pláne už nemám v najbližšej dobe žiadne cesty.
Možno na jeden deň do Viedne, ale o tom načo budem písať príspevky. Možno by som aj, ale je pravdepodobné, že nebudem fotiť.
Čo sa však veľmi ľahko môže stať je, že niečo vyrobím a vylepím to sem, tak snáď to vaše zraky poteší.
Vyrobené veci sa mi však doma kopia a potrebujem vyriešiť, čo s nimi. Ak máte nejaké návrhy alebo o niečo záujem, píšte, kričte, volajte!
Medzičasom si môžete popásť zraky na súhrnnom Okne. Nepodarilo sa mi ho spraviť chronologicky, ale účelu slúži.
S týmto vás pozdravujem, už ako domased, priemerný bratislavský študent a poslušná dcéra a rozhodne dám vedieť, keď niečo vymyslím.
Dopočutia!



štvrtok 21. augusta 2014

Budapest

Aby som nezabudla, bola som navštíviť aj Budapešť a páčilo sa mi tam.
Nemám veľmi čo povedať k celému výletu, toto mesto aj tak väčšina z vás pozná.
Na fotkách je super miesto na pivo,  osšťavovač na moste, tvarohová tyčinka ako neodmysliteľná súčasť Maďarska, veľavýznamný pivný ujo, raňajky, obedy, večere a nohy vo fontáne. a tak.
















(nemala som riad)

sobota 9. augusta 2014

Mustti alebo letné ilustrácie

Začalo ma baviť transformovať svoje zážitky do animovaného škrečka.
Až neskôr som si uvedomila ako veľmi príznačné je toto zviera na moju povahu.
O tom potom, zatiaľ prajem príjemný deň týmito obrázkami, dúfam, že čoskoro prídu ďalšie.




 tieto posledné dva sú spolu, ručne naškrabaný úryvok knihy vyobrazenej vyššie.

štvrtok 7. augusta 2014

víkend

Víkend už bol dojazdový, veľa prechádzok a vyvaľovania sa na záver, jedlo, pomýlené objednávky a dlhé nábrežné rozhovory.
Náladové vlny a chystanie sa na koniec a odchod domov.
 (maminin balkón)
topenie sa

 písanie pozdravov s kamošmi







 luxusné smeti na zemi, pastva pre holuby

 ja mám pocit, že oni ma v tej kaviarni vôbec nepočúvajú. Raz na mňa okamžite začali hovoriť anglicky, druhý krát ma očividne nepochopili.
 letný sad bol však úplne super!





 pole ostrekovačov, raj každého decka!
len škoda, že oplotený.

 a rozlúčkové petropavlovské pláže.
a koniec. Prileteli sme domov, všetko úspešne prebehlo, cez hranicu nás pustili aj cez letisko s litrom kvasu v kufri, rozlial sa mi šampón a mišo prežil let. Teraz sedíme doma a aklimatizovávame sa na miestne počasie, kam sme paradoxne prišli z trópov a rozbieha sa klasický domácky život čerstvého ovocia a zeleniny, jedla od maminky a nekončiacich sa domácich prác.
Avšak len dočasne, ochvíľu príde nové mini-dobrodružstvo! (a druhá vlna odstávky teplej vody)
juhú

manifesta 10

Bienále moderného umenia, tentokrát v Peterburgu. Okrem starej Lady, nabúranej v zimnom paláci aj stará rozbitá budova Kadetského korpusu, starý palác na nábreží, kde vidno pôvodné krásne sály, prerobené na účelové sovietske kancelárie s charakteristickými tapetami a lustrami, heslami a sálou, nechané napospas rokov a nainštalovanou výstavou.














 čo by ale bolo Rusko bez stretnutia týchto dvoch (nostalgické úsmevčeky)