štvrtok, 31. júla 2014

Ermitáž

Dnes sme pred teplom unikli do preslávenej Ermitáže. Sme šikovníci a nestáli sme vôbec v rade, som na nás hrdá. Ruksaky do šatne a pobehali sme si celý palác. Tradične som závidela niektoré kúsky nábytku a vôbec by som sa nehnevala mať doma jeden empírový stôl či krištáľový luster a zatancovať si na bále. No ku koncu by som radšej nemala boľavé nohy a pristavenú súčasnú posteľ.
A keďže tam bolo veľmi veľa talianov, tak z frázy "Vinčenzo, amóre" sme vyprodukovali zoznam vecí, ktoré by nám mal Vinčenzo zohnať. "Mišo kedy mi postavíš takýto strop?" "Ja?! Povedz Vinčenzovi, zoženie".
Ku koncu prechádzky mal Vinčenzo slušný zoznam vecí.
Okrem toho malé prechádzky po meste, v galérií je zakázané fotiť a tak iba malé pozdravy z dnešku z mesta a z večerného kuchtenia si. Bliny treba.

 Som zaparkovala na Manifeste 10

 Mišo šťastne najedený v Subway, kde mala obsluha s nami strpenie, lebo vždy keď vidia Mišov zmätenú tvár tak na nás začnú po anglicky hovoriť netušiac, že anglicky im rozumieme ešte menej ako rusky. Mišo tvrdí že celý tento pobyt je pre neho ako turecký film bez tituliek. haha.

streda, 30. júla 2014

streda

Vasilevskij ostrov, opätovné sedenie na pláži len z druhej strany Nevy, uličky uličky uličky a uličky, Isakievsky kostol s jeho kolonádou a opäť uličky.
Pekný deň, pekné mraky a boľavé nohy.
to by bolo super, takéto kino vonku, nie? na pontóne. 








 to, že sa tvárim ako medený jazdec ešte neznamená, že mu musíš odrezať hlavu


















utorok

Náhodne nájdené miniatúry mesta sme si boli overiť s reálnymi, popozerali si Petropavlovskú pevnosť, kde sme skončili hodinovým oddychom na pláži nohami v Neve a obzeraním lodičiek, zajačí ostrov so zajacmi, ohadzovanými mincami, 
smiešne plagáty na nadchádzajúci sviatok vzdušných síl (po morskom flote opäť niečo)
národným športom dňa bol vyhlásený beh s igelitkou v ruke po ulici, videli sme nejedného súťažiaceho bojovať o život,
lebo ku koncu sa už aj nám iba zjavovali fatamorgány zo slnka a tepla a všetko naokolo sa vlnilo. Milované chládky. To som už ani nefotila nič ďalej, iba sme sa cez 3 kníhkupectvá a potraviny doplazili do metra.



















utorok, 29. júla 2014

ružové pivo

priateľské pouličné posedenie nad belgickým pivom s čudnými názvami foneticky v azbuke, po vypýtaní si anglického menu čašníčka zhodnotila "veď načo sa mučíte".
Divnozraká túlavá mačka pionier a horúčava v hlave.