streda, 26. februára 2014

nákupy

supermarket je 6 kilometrov ďaleko alebo bicykel, najlepší priateľ človeka bez vodičáku.
Samozrejme mám potraviny tu pod nosom, ale keď je zámienka sa povoziť cez celé mesto kvôli pestu a omáčke na špagety, tak prečo nie!
Potom šlape človek cestou domov ako ťava z bazáru, ovešaný taškami, hrkajúc fľaškami rajčinových omáčok a balansujúc kormidlom, snažiac sa tašky nerozhojdať .
Hlavne sa treba široko usmievať!
A ešte širšie, keď budem večerať.




strašidelný šašovský bonus alebo baránky na fínsky spôsob, kultivovane, s fínskou servítkou samozrejme.


sauna

keď je oslava a nieje na čom sedieť, treba kradnúť lavičky zo sauny. (samozrejme po oslave čestne vrátiť v pôvodnom stave)
Na takéto akcie sa však jednoznačne treba aj náležite obliecť a vybaviť! (hračkárske samopaly na kapsle sme nemali)



večerné bicyklovačky

bola som sa voziť kilometre cez mesto, s cieľom prejesť sa talianskeho jedla a pogratulovať trošku k narodeninám
úspešné 100-percenté vyplnenie plánu
p.s. s mapou sa výborne bicykluje,  checkpoint vždy najbližšia lampa pri križovatke a moje papieričky po vreckách s poznačenými adresami, ručne kreslenými mapami a použitými vreckovkami v jednom.
čokoľvek je dobrodružstvo!




 p.s. legendárna séria samospúští pokračuje, tentokrát chladnička ako statív a samozrejme dobiehanie na bod činu:)



utorok, 25. februára 2014

vláčik

fantastické cukríky som dnes našla v obchode!
aha!
Ako malé decko som sa vytešovala. Majú aj v tvare starých áut alebo kvetiniek! Všetko postupne.


papuče

začalo to jedným štvorčekom, postupne ich pribudlo, zrazu sa to črtalo na projekt a nakoniec mám papuče!
teda ešte nemám, ale skoro budem mať.

kreativita

Kreativita zo mňa kypí posledné dni, nič iné nerobím iba niečo vyrábam alebo vymýšľam, síce na úkor školy ale to sa potom vystrieda. Nič vážne.
Akurát okolo mňa vzniklo viacero projektov naraz a super sa mi budí ráno s myšlienkou "spravím pár nových riadkov na svetri a potom do školy!"


sobota, 22. februára 2014

okno

toto je počasie posledných dní.
ak ja nasneží tak sa to hneď topí, potom to zamrzne vytvárajúc tak 20cm nerovný povrch a hrče ľadu a potom opäť nasneží a opäť sa to roztopí.
Okrem toho škola škola škola,
nejaké srandičky iné, ale o tých napíšem neskôr.

Išla som pozerať olympijský hokej - do knižnice - lebo tu nieje problém zohnať televízor zadarmo, len človek musí mať "digiboxi".
Plus som chcela vidieť fínske prejavy emócií, keďže zápas bol Švédsko Fínsko čo je celkom dosť porovnateľné s našimi hokejovými zápasmi s Čechmi (vkuse nás porazia a aj tak to stále prežívame).
Fíni prehrali, emócie som videla, ale nie veľmi výrazné a namiesto burácania góóóól 5 minút len vykríkli a tlieskali. ale sranda bola. len škoda, že prehrali.


pondelok, 17. februára 2014

farby

Linda objavila krúžok výtvarnej výchovy
alebo aj "art klub", ak chcete.



bunker

Keď neviem čo so sebou, posúvam v izbe nábytok.
Včera to vďaka prebytku postelí a matracov a všetkého vyústilo do vysoko vykonštruovaného bunkra z vnútornými chodbičkami a zabudovaným domčekom s matracom a oknami, cez ktoré presvitali žiarovečky.
vrchol detinskosti.
každý, čo môj bunker vyskúšal, priam výskal radosťou a smiechom a každý vyliezal von nadšený, tlieskajúc rukami.
nechápem, ako mohli ako deti prežiť bez stavania bunkrov, ale som spokojná.






chlieb

Vždy, keď idem nakúpiť, tak sa mi chlieb zásadne nezmestí do ruksaku.
Potom jazdím ako na bazáre, ešte väčšinou s desať-pakom toaleťáku, pripnutom na nosiči bicykla.
Driftujúc na 20centimetrovej vrstve roztopeného snehu (brečka), položenom na zamrznutých mlákach.
Už týždeň je vonku stále tak isto, +1 stupeň, sivo (od januára som nevidela slnko) a veľmi mokro.
nikoho to už nebaví, všetci túžime po mrazoch.
Nakoniec dodávam fotku ultimátne severskej dvojkombinácie, ktorá dopĺňa útroby mojich vreciek.


streda, 12. februára 2014

prechádzka

tento týždeň je vonku permanentne +1
a snehová brečka.
a sivo.
a zmrzli mi nohy a ruky a nosy
ale aj tak som sa prešla až na druhý koniec mesta a späť, čím som videla asi tak tretinu mesta a centrum.
Majú tu veľmi pekné vchody a veľmi ľúbia geometriu!












za mestom ale opäť začína rovnošata radovej zástavby

pečieme s lenkou

Misia: makovník.
Pýtame sa miestnych, kde kúpiť mak, lebo v supermarkete ho nevieme nájsť.
Pýtame sa profesorky, ako sa to povie a či to nájdeme v obchode.
Vraj áno, ale že to nikdy nekupovala a netuší.
Sprievodnou aktivitou sú celkom zvláštne pohľady typu : načo to chcete.
Skúšame gúgliť, približné výsledky som vám už zverejnila TU
a tak sme si tľapli ako pat a mat a zmenili názov na
Misia:tvarohovník.
zábavnejšia bola misia:nakysnúť cesto.
nepohlo sa.
a tak sme piekli tak...po svojom
snažiac sa zmestiť v našej kuchyni, ktorú každý návštevník nazval "kuchyňa v skrini"
a púšťali si k tomu príznačné hymny do pozadia

tvarohovú plnku sme tiež neodhadli, a tak nám z nej takmer všetko ostalo
a koláč narástol skôr do šírky než do výšky
ale zjedol sa medzi prvými.
takže sme si opäť tľapli ako Pat a Mat a spokojne sa usmievali.
A je to.
Hlavné je, že smiechu bolo dostatok.