piatok 19. decembra 2014

darčeky vol.1

samozrejme ich všetky zverejním až po Vianociach keďže väčšina obdarovaných by si to tu prečítala a bola by sklamaná.(na prekvapeniach si zakladám)
čo však darovať človeku, o ktorom tušíte málo alebo mu nič netreba?
jedlo! alebo srandičky z jedla.
inak povedané, ako využiť kúpeľovú soľ, ktorá vás omrzela/nevonia vám/doma sprchový kút/nevhodný darček? posúvať ďalej!
zmixovať so všeličím, čo máte v kuchyni a vonia vám
pekne zabaliť
a potešiť ďalšieho v rade!
ja som použila sušenú mandarínkovú kôru a klinčeky(instantné Vianoce)
plus nejaké bylinky.
Ideálne by bolo si aj soľ doma vyrobiť, ale nemám horkú soľ ani čas ju zháňať a táto mala super farbu
pekný víkend a splašené pobehovanie po byte rozhadzujúc ruky do vzduchu kričiac vianoce už prišli, vianoce už prišli prajem!
Lebo ja to tak robím a nielenže to rozprúdi krvný obeh a dobrú náladu vo mne a všetkých okolo mňa, ale v paneláku to rozprúdi aj susedov pod vami (možno. iba pri intenzívnom behu/plávajúcej podlahe)





nedeľa 7. decembra 2014

december

December je môj najobľúbenejší mesiac v roku. Ten pocit, že niečo sa blíži ku koncu, či už rok, školský semester či sychravé počasie a príde konečne vytúžený sneh a všetko to okolo. Rovnako ako neskrývané odpočítavanie do Vianoc.
Mám rada zmeny, a tak celé toto končenie sa všetkého ma napĺňa nadšením. Neúprosné držanie si Vianočnej nálady dáva ale dosť zabrať a má mnoho prekážok. Človek si predstaví všetky tie svetielka, výzdoby, koledy, chladno na ulici a para z úst, ľudia s ruličkami papiera pod pazuchou a punčom v ruke, väčšinu dňa tma a doma teplý čaj a žlté svetlo z lampy nad zvyškom rodiny pri televízore. Proste romantika ako z reklamy na kokakolu.
Realita? Vonku celý deň tma tak neviem nič ani odfotiť, ani prečítať a už o piatej poobede sa mi chce akurát tak spať. Produktivita veškerá-žádná. Rozmlátený adaptér na žiarovečky (ach tie zásuvky). Nech na seba oblečiem čokoľvek, vždy je vonku inak než treba a vždy sa oblečiem nevhodne. Prší a fučí alebo v opačnom poradí. vkuse je hmla(tú ľúbim). to je priamo spojené s neexistenciou nepremokavých teplých a zároveň pekných topánok na trhu (mojej peňaženke dostupné). prepchaté vrecká osmrkanými vreckovkami (zaviedla som látkové pre elimináciu odpadu a ich krásu ako takú)(vrecká mám ako škrečok oduté), milión zadaní do školy, seminárne práce "večer pred", kedy je čierny čaj najlepší kamoš a ranné čierne kruhy pod očami, na ktoré si ten čaj môžem rovno priložiť. Veď zajtra to stihnem, nie? Prekúrené električky v ktorých sa vždy spotím a vonku mrznem a tie cesty kedy odhadujem kde som podľa počtu absolvovaných zákrut (nevidím von pre zahmlené okná)(ja viem, že to hlási zastávky, nekazte mi teóriu). Nekonečné čakanie na sneh, ktorý nepríde lebo sme v bratislave a ľudia okolo, ktorí na neho frflú už preventívne, kým je ešte +10. ja sa chcem sánkovať!
dobre, dosť už, bolo by toho milión tak prechádzam k pointe. (človek keď dlho neprispieva tak si myslí, že ho to oprávňuje na hodinový príhovor...).
December je fantastický argument na prehnané prezdobovanie si príbytkov a zvýšenú tvorivú činnosť pred blížiacimi sa Vianocami. (finančná tieseň alebo tvorivá potreba, každý to volá inak.) A tak som sa chcela podeliť so zopár nápadmi, ktoré som pozliepala. Keďže dostatočné denné svetlo v izbe je teraz skôr výsadou, tak som to odfotila len tak akože.
Zrušila som si smetný kôš v izbe a tak sa moja tohtoročná výzdoba nesie v duchu "zrecykluj už úplne všetko". je to celkom sranda. môžem sa olepiť nálepkou eko. ak by som si to vedela poriadne nafotiť tak aj DIY možno :D
Napríklad adventný kalendár zo starého zošita na zvyšku vlny zavesený, dojazdové farebné fixky a zvyšky sladkostičiek zo špajze.



vianočný mobil zo starého konárika, viečok od jogurtov a vianočného baliaceho papiera z minulého roka (už použitého)



a do tretice ďalší adventný kalendár zo starej krabice od vysielačky (alebo čoho) a kúsku drôtu. odfotený je už v používanom stave, čo tretie okienko neprežilo, ale je veľmi šikovný a spratný. Prečo by mal mať človek panelák len za oknom keď ho môže mať aj na stole:)


zdieľam aj moju najnovšiu radosť servírovania si čaju ako anglická šľachtičná pekne do servisu. Śkoda, že nesladím, lebo cukorničky sú jeden z mojích obľubených kuchynských predmetov.
Kockový cukor, kdeže si!

 Príjemné mrznutie na zastávkach a čoskoré odhŕňanie čelných skiel od snehu prajem!!!


streda 19. novembra 2014

experiment



Keďže sa už blížia tie Vianoce, ako iste vieme a všade nám napovedajú, tak človek(ja) sa čoraz viac oddáva hrabaním sa v domácnosti a vyhľadávaním všetkých vecí, ktoré by sa dali použiť na darčeky. Celé dni rozjímam, čo komu vyrobiť a ako sa k tomu dostať a kde to hľadať. Čím väčší lov a kombinatorika, tým lepšie.
Ja tu ale nechcem rozvádzať Vianoce. Mám stereotypnú výhovorku súčasného človeka 21. storočia - NEMÁM ČAS. Po tejto vete sa oddám vymenovávaniu čo všetko musím ešte urobiť a ako každý sa v tom neustále utvrdzujem a cítim sa dôležito a zaneprázdnene. (v skutočnosti sa to samozrejme pri tvrdej práci(pff komu sa chce)dá stihnúť dosť rýchlo).
Ono ten čas by aj bol, ale potom je tu Papa Freezeria(hra, sto bodov ak poznáte, ak nie, neodporúčam zadávať do vyhľadávača lebo prídete o voľný čas)
a samozrejme množstvo skvelých kníh, ktoré nestíham čítať. ach prečo je na svete toľko kníh, kedy ich prečítam!!!!
a teraz k veci. Už dlho pokukujem po kozmetike, ktorú si môžem vyrobiť doma. Väčšina kozmetických produktov z obchodu je mi nanič, svrbí ma koža a opúchajú pery. Lenže ja sa chcem tiež parádiť!
Mánia na farebné fľaštičky v kúpeľni a ľúbivé obaly s voňavým obsahom je prisilná.
A tak som vykula prvý experiment - robím voňavku. Alebo voňavý postrekovač. Čokoľvek. Lebo ja sa rada postrekujem takými tými  telovými vodami voňavými posprchovými, a nič v obchode mi nevonia a nechcem ani vedieť z čoho to je. Samozrejme sú výnimky(možno), ale ako zaneprázdnený konzument(pozri vyššie) som ich nenašla.
Nezaručujem sa, že toto čo som vymajstrovala, bude dobre voňať a že to bude celé dobré, ale treba skúšať. Možno motyka vystrelí bez hlavybôľu. A možno to bolo celé veľmi zlý nápad.
Píšem však najmä preto, lebo nič nieje lepšie ako pobehovať po byte(doslova) a zháňať čo s čím dobre vonia a nechať sa úplne oblbnúť tým nadšením, že si človek niečo také dokáže spraviť doma sám a "zadarmo".
Týmto príspevkom som nechcela nič závažné povedať, iba sa podeliť o nadšenie a trošku každého nakopnúť, nech sa teší zo somarín a pobehuje po byte ako malé dieťa lebo nájde doma posledný pomaranč a mäta predsa tak krásne vonia! Výskať pri tom povinne a poskakovať po kuchyni do kruhu.



nedeľa 12. októbra 2014

papuče

Položenie podlahy do izby síce odstránilo hurikány prachu ale prinieslo zamŕzanie chodidiel a nútené odzemky pri dlhšom státí na mieste.
Všetky hrúbky ponožiek zlyhali a bolo nevyhnutné nájsť riešenie, tak som sa porozprávala so starými kamošmi "Kadetom"* a háčikom a vznikol uspokojivý výsledok.
Teraz sa cítim ako Ivánuška z Mrázika.
Aspoň mi je teplo, deduško, teplo.

*(hrubšiu vlnu momentálne nemám a papuče považujem výsostne za zvyškárinu)



a nakoniec dodávam veľmi trendové zátišie papúč s mojími najnovšími zelenými prírastkami.

nedeľa 5. októbra 2014

október




október sa zatiaľ nesie v znamení školy, vyrábania zlepšovákov do izby a hľadania, čo so sebou. 
Snáď sa to čoskoro zmení. 
Na tieto podpohárniky som však extra hrdá. Pôvodne som chcela reálne lakované drevené kolieska ale táto verzia je omnoho lepšia, sú ľahučké, praktické a bez roztočov. juhú!

pondelok 22. septembra 2014

farby novej izby


penový kôš

potrebovala som rýchlo a akútne vyriešiť problém, kam a ako esteticky uskladniť haldy vlny, ktoré som si doma naškrečkovala pre svoje budúce projekty.
Od rozmýšľania nad skrinkami, nekonečným listovaním nábytkových katalógov, hodnotenia že všetky pekné košíky sú veľmi drahé a nepostačujúce, hundrania, kreslenia políc a zúfalého pokusu napchať ich všetky do šuflíka som trucovito usúdila, že si upletiem vlastný kôš a bude!
Po chvíli sa mi ten nápad dokonca začal páčiť a už som bola presvedčená, že inak to nebude. V hlave som sa už videla, ako som šťastným majiteľom doma pleteného "košíka na kobry", ktorý sa mi bude hodiť k nábytku a uschová všetky klbká a samozrejme všetko bolo dokonalé a jednorožce lietali...a potom som otvorila oči, uvidela tú haldu a zistila, že to mi bude trvať veľmi veľmi dlho, kým také niečo uskutočním.
Medzičasom som sa potkla v chodbe o zvyšky izolačnej peny spod podlahy, ktorá mi ostala a zrazu vzniklo toto!
Ako dočasný košík je úplne fantastický, je pružný, čiže neodporuje guľatým klbkám a zmestí sa do neho tak celý vesmír!
Jediný problém je jeho farba, ktorá sa mi do izby absolútne nehodí, ale kým si nevyrobím niečo elegantnejšie a nedonútim sa konečne rolovať tisíce ruličiek zo všetkých letákov zo schránky, tak poslúži.
Postup je veľmi jednoduchý, ak by ste si chceli jeden spraviť doma, zvládne to každý. (ak náhodou oplývate väčšou trpezlivosťou než ja, čo je ľahko možné, možno spravíte aj lepší!


nedeľa 14. septembra 2014

prerábam

prerábam izbu, už sú to dva týždne a každý deň sa zmení jej malá časť. Som z toho nadšená, lebo ma to udržuje zamestnanú celé dni, teším sa aká bude nová izba čistá, bude v nej výrazne menej prachu a výrazne menej farieb. Dúfam, že to podporí moju kreativitu a nebudem mať potrebu celé dni iba spať, ako tomu bolo doteraz.
Myslím, že som na dobrej ceste.
Jedného dňa vám možno ukážem aj fotky, mám aj všelijaké nové zlepšováky vymyslené, materiál sú samozrejme prevažne smeti, tak sa môžete inšpirovať, lebo neexistuje nič lacnejšie ako odpad.
Ešte však nie som vo finále, tak zatiaľ zverejním iba fotku radosti z novej farby stien a slnka, ktoré svietilo na jej usušenie.
Milujem, keď mi do izby svieti slnko. Aj rastliny to milujú. Preto sa bojím, že aká je teraz izba prázdna, navláčim tam všetky kvety sveta a prerastú mi hlavu.
Čoskoro návod na košík z izolačnej peny, tak sem občas môžete hodiť očkom.





pondelok 25. augusta 2014

pauzička

Drahí čitatelia,
nastal ten čas, kedy som sa ocitla doma a na pláne už nemám v najbližšej dobe žiadne cesty.
Možno na jeden deň do Viedne, ale o tom načo budem písať príspevky. Možno by som aj, ale je pravdepodobné, že nebudem fotiť.
Čo sa však veľmi ľahko môže stať je, že niečo vyrobím a vylepím to sem, tak snáď to vaše zraky poteší.
Vyrobené veci sa mi však doma kopia a potrebujem vyriešiť, čo s nimi. Ak máte nejaké návrhy alebo o niečo záujem, píšte, kričte, volajte!
Medzičasom si môžete popásť zraky na súhrnnom Okne. Nepodarilo sa mi ho spraviť chronologicky, ale účelu slúži.
S týmto vás pozdravujem, už ako domased, priemerný bratislavský študent a poslušná dcéra a rozhodne dám vedieť, keď niečo vymyslím.
Dopočutia!



štvrtok 21. augusta 2014

Budapest

Aby som nezabudla, bola som navštíviť aj Budapešť a páčilo sa mi tam.
Nemám veľmi čo povedať k celému výletu, toto mesto aj tak väčšina z vás pozná.
Na fotkách je super miesto na pivo,  osšťavovač na moste, tvarohová tyčinka ako neodmysliteľná súčasť Maďarska, veľavýznamný pivný ujo, raňajky, obedy, večere a nohy vo fontáne. a tak.
















(nemala som riad)