piatok 29. novembra 2013

kokošnik

včera som mala ultra tvorivú náladu a z tvrdého papiera som si vyrobila tradičný ruský ľudový kokošnik.
Zvyknem to objasňovať prirovnaním, na slovensku rozšíreným: "vyzerať ako Marfa"(link), až na to že rusom to nieje tak smiešne ako mne, a spolubývajúce sa len čudne pozerali s otázkou, načo mi to bude a kam to budem nosiť- achjaj, čo oni vedia o živote!
keď som povedala, že po izbe, tak len pokrútili hlavou.
proces bol natoľko tvorivý, až som na druhý deň dostala vynadané, že je celý stôl od farby.
Výsledok je nasledovný:
(mohlo to byť aj horšie, no aj tak sa cítim ako pápež)
musím ešte vychytať muchy čo sa týka konštrukcie.

štvrtok 28. novembra 2013

štrik štrik

dostala som druhú vlnu chuti do štrikovania a za dva dni vzniklo toto!:)
teším sa
(kebyže tu nemám internet, tak si uštrikujem celú garderóbu jeseň/zima 2013!)


streda

Počasie v stredu výrazne vyšlo. Bolo vonku neobyčajne svetlo, dokonca som nemusela svietiť v izbe, bolo relatívne jasno ako vidíte na fotke a mrázik mi šteklil pľúca.
Tie dni, keď sa mi zráža dych pred tvárou, mám rada.
 Boli sme sa pozrieť v Puškinskej národnej galérií, popri gréckych a talianských sochách tam boli vystavené modely haute couture Valentina Judaškina, veľká atrakcia pre všetkých, keďže väčšina pozerala skôr na šaty než na obrazy.

 Ja som sa najviac tešila na samotnú budovu Puškinskej galérie, keďže celú strechu robil už skôr spomínaný architekt Šuchov, komplet je presklenná a v kútoch sú super ornamenty vždy podľa témy miestnosti. Veľmi pekná budova!
 Ďalej sme šli s Maťou pešo cez mesto, rozprávali sa a spontánne skončili v Grabliach na Cvetnom bulváre, kde sme si dali do nosa pochutinky!
Konečne som otestovala Sleďa pod šubou, lebo som si všimla, že si to tam absolútne každý kupuje, a bolo to super!
Aj baklažán aj malinový kompót. Mňam.

 Potom sme boli pozrieť aj Tsvetnoy, vyhlasovaný za najkrajší obchodný dom Európy.
Pekný bol ale neodpadla som z neho, veci tam mali krásne ale štvor-päť ciferné ceny už také pekné neboli. Čo už, raz aj také bude.
Opäť sme sa ale tak vyvenčili, že sme sa unavené bez slova doplazili domov, spokojné.
Dnes opäť sneží.

okno


streda 27. novembra 2013

metro

moje obľúbené
lustre prenádherné


oslava

Konečne Moskva, ako má byť!
odmŕza mi nos a ja ho norím do zmrzliny!


skajp

tento príspevok chcem venovať všetkým so mnou skajpujúcim, nálady mi dvíhajúcim, lebo ste super!
Miš, ktorý hrdinsky odtrpieva moje módne a hudobné abstinencie a Šimon, ktorý dokáže o 3 ráno spraviť taký žúr, že sedím na chodbe(po vyhodení ma spolubývajúcou, že sa nemôže sústrediť) a spievame Tatu, mávajúc rukami vo vzduchu, kým konštatujeme, že všetkých čo neposlúchajú treba "привязать на цепкие верёвки", pretože "no one likes a boring bitch":D
ľúbim!***



utorok 26. novembra 2013

* * * * *

úúúú
výročná okenná verzia s bonusom:
(bola som sa vyskákať a vybehať a teraz mám chuť baliť vianočné darčeky)


nedeľa 24. novembra 2013

putovné obliečky

zažili veľa

modrý kýblik

práve som sa pozrela na moje pyžamo, a uvedomila si, ako veľmi sadlo do Moskvy!
veď aha!
Macko Pú má na hlave modrý kýblik, a tu prebehla akcia modrých kýblikov proti policajtom a ich modrým majákom, pretože ich zneužívajú aby im ustupovali z cesty a všetky tie policajné veci okolo toho.
vrcholom akcie sa stalo toto:

super nie? moje pyžamo tomu absolútne zodpovedá.

šikovník

mnohí vrátane mňa to už dlho očakávali, jedného dňa sa to muselo už stať, a tým dňom bol práve dnešok. Obzvlášť ktokoľvek, kto ma videl, ako používam nôž.
Ten môj sa stal ultra tupým v krájaní čohokoľvek, no keď som si odjadierkovávala jablko, odrazu si to rozmyslel, jablko prerezal celé ako maslo a zarezal sa mi do ruky.
(pozdravujem maminu)
keď mi došlo, čo sa stalo a dôsledky sa začali prejavovať, jediné čo ma v tom momente napadlo bolo odfotiť si to :D
hneď na to sa mi všetko zahmlilo, zvalila som sa na postel s krvou, odkvapkávajúcou mi z ruky,  popri tom som si stihla buchnúť nohu o nočný stolík, kusla si do pery a ja som neurobila nič iné než sa začala nekonečne a nezastaviteľne smiať, snažiť sa niečo vypiť a niekde v päte vyloviť nazad môj tlak.
keď mi došli zdroje vody, smiech ma neprechádzal, no trpezlivo som so servítkami čakala, kedy už dobehnú všetky nohaté usmiate doštičky na miesto vodopádu, spevnia ich kovboji svojimi lasami a zachránia krvinky pred utopením sa vo vodopáde.

 http://youtu.be/L9JKN4izFN0?t=12m30s

Najdôležitejším procesom však bol výber správneho tvaru a farby leukoplastu, vyhral vzor vesmírny spolu s Garfieldom.
Vzhľadom na stav mojej postelnej obliečky po tomto zákroku pozdravujem aj upratovačku, ktorá ju bude prať
a áno,  je mi to smiešne doteraz.
akurát si musím najať profesionálneho jablko-krájača, čo mi ich ako malému decku odkôstkuje, lebo tak tie jabĺčka chutia predsa najlepšie!
a taktiež možno aj preto som si kúpila radšej kilo mandariniek.



kuchyňa

ako veľmi rýchlo zistím, že niesom Ruska?
Do kuchynky chodím zásadne v pyžame, nezohrievam si cestoviny na panvici pod pokrievkou a moje domáce oblečenie nieje kvetovaná zástera s dvoma vreckami (ako poznáme od našich starých mám) a nemám svoje dlhé kadere vypnuté veľkým plastovým štipcom bielo-červených odtieňov, pri ktorých platí: čím viac štrasových kamienkov, tým viac adidas.
človek by neveril, ako sa tento nielen štýlový ale aj praktický kúsok uchytí v dnešnej mladej generácií.
rovnako ako vlasové sponky s ružičkami na konci a šatka uviazaná okolo hlavy.
tradície si držia.
samozrejme, treba to všetko doladiť papučkami s kožušinkovým lemom.
týmto ich nevysmievam, všetko sú to veci praktické, len ma to nekonečne baví.

izba

večerné posedenia pri štúdiu nielen akademickom, ale aj nechtovom, hudobnom a diskusnom.
dievčenská izba. mám sa čo učit.

Boľšoj Teatr

ani neviem, ako sa to podarilo, dostala som sa ako slepé kura k zrnu k lístku, keď ma kolegyne zapísali na študentský zoznam do divadla, keď sme presne v správnej sekunde pribehli ku kasám a vopchali sa dopredu do radu, aby sme stihli zobrať zopár z prvých 30 lístkov pre študentov za 100 rubľov a potom sa nadšene fotili pred divadlom, neveriac, že v ruke naozaj držíme lístky do Boľšogo.
Preliezal sa plot, lakťovalo sa ako za chlieb zadarmo, ale myslím že je to porovnateľné.
Síce sme nevchádzali dnu v norkovom kožuchu hlavnou bránou ako ostatní, ale bočnými dverami v zimných topánkach a vetrovkách so snahou o eleganciu, pozliepanú z čohokoľvek krajšieho, čo sa v skrini našlo, prípadne z požičaného.
Ja som mala sukňu, ktorú mi darovala spolubývajúca a keďže mi nesedí stopercentne, je takého toho strihu vpredu krátka a vzadu dlhá, a tak sa mi na páse točila a častokrát sa stalo, že som mala holý zadok a vpredu sukňu až po zem. srandičky.
Na lístku bolo 5x napísané, že nepohodlné miesto, čo sme pochopili až keď sme si sadli, lebo sme sedeli asi na 16. poschodí zo 6 a videli iba luster a ľavý horný roh opony.
Predstavenie sme si odstáli na schodíkoch, kde sa viditeľnosť zvýšila na 2/3 predstavenia aj za neustáleho poklepkávania ma po pleci s požiadavkou, aby som si sadla (haha určite).
balet bol však nádherný, všetky scény vyrátané na 50 ľudí na scéne a na stotinu sekundy, točky také že sme čakali, kedy sa tanečník prevŕta do Číny z toho pódia, a on sa ani nezakýval.
Myslím si, že keby som poriadne sedela a videla, tak asi zabudnem dýchať.








streda 20. novembra 2013

красный уголок

pravoslávne veriaci majú vždy v izbe jeden roh miestnosti  uprataný, vyzdobený, posiaty soškami, háčkovanými obrúskami a ikonami. Svätý roh.
Ja mám tiež svoj svätý roh miestnosti, nad postelou, ktorý som si z papiera vybudovala a skladujem tam väčšinou veci, ktoré chcem mať na očiach. 
taktiež je fajn mať miesto, kde veci vždy nájdem, nech je v izbe akýkoľvek armagedon vo veciach (pravidelne).
s rohom susedí plastový brečtan, ktorý som ovešala vianočnými girlandami č som našla, nech ten izbový gýč dotvorím aj vlastným dielom a zavŕšim ho už úplne.

вот какой у меня уют
что же гости не идут?



Majakovská


okno

rána, kedy je jasné, že bude slnko.
zásadne pondelok (keď mám najviac školy)

žiarovky


 Keď sme sa s Lukášom včera odrazu naobliekali a vybrali do MOMA (museum of modern art) (nuda).
Potom sa mi podarilo ho presvedčiť na dosiahnutie cieľovej stanice pešo, a vznikla z toho super prechádzka!
Videli sme Patriaršie prúdy, celé mesto olepené žiarovkami večer a hustý horúci boršč na záver.
super večer!
konečne už mrzne, ale po snehu ani stopy! vychytala som najteplejšiu jeseň za posledných 100 rokov.


 zákaz rozprávania s cudzími ľuďmi


zmrznuté nosy, supeň prvý
 Alexander Blok s hlavou v strome.
 pekná budova, a navyše presne mne na želanie sú okrem stromov aj úplne všetky domy, ešte aj paneláky, olepené žiarovkami. to len potvrdzuje môj názor, že moskva je najkrajšia večer.



zmrznuté nosy, stupeň druhý.

pondelok 18. novembra 2013

poliaci

úúú nami zorganizovaný "hasičský bál" s poliakmi na 14 poschodí, kde bola povolená iba polština a slovenčina a aj to v poradí opačnom, učenie sa jazykolamov

"Nie pieprz, Pietrze, pieprzem wieprza,
Wtedy szynka będzie lepsza."
"Właśnie po to wieprza pieprzę,
Żeby mięso było lepsze."
"Ależ będzie gorsze, Pietrze,
Kiedy w wieprza pieprz się wetrze!"
Tak się sprzecza Piotr z Piorową,
Wreszcie posłał do teściową.
Ta aż w boki się podeprze:
"Wieprza pieprzysz, Pietrze, pieprzem?
Przecież wie to każdy kiep, że
Wieprze są bez pieprzu lepsze!" 

čaj a pivo a nekonečné skákanie do poľskej hudby, mykanie sa do rytmu, ABBA a mazurky po miestnosti.
absolútna uvoľnenosť a nekonečné záchvaty smiechu!
úžasní sú
padám ja únavou do postele, zajtra budem na hodine sama s profesorom sa stavím


nedeľa 17. novembra 2013

sitko

rozhovor s mojim španielskym kamarátom

téma: hviezdy

on: hviezdy (*) sú oprava chýb vo vete predtým
ja: hviezdy sú diery od nábojov (z pištole)
on: čiže toto je vesmír
obrázok
on: tu si boh položil makaróny po tom, čo ich uvaril
ja: čiže preto tu neustále prší, lebo ruský boh je stále hladný!!
on: a vodka je kyslý dážď
ja: vodka je dáždnik


tento rozhovor chcem venovať moskovskému počasiu.

nedeľa

po poloprebdenej sobote a cielenej značnej otupenosti životných funkcií mi nedeľná mega prechádzka padla viac než dobre!
Stretla som sa s krásnou a múdrou Svetou, skvelým sprievodcom, ktorá mi celú cestu rozprávala nielen povedačky ale aj historky a všelijaké možné príhody a tradície, a múdro mi radila vo všetkom možnom.
Domov som sa vrátila šťastná a plná života, s plným žalúdkom a nekonečne dobrým Mliečnym OOlungom, čajom, ktorý mi darovala. (tri krát mňam)
Naša púť totiž začala na Kitaj Gorode, kde sme sa prechádzali uličkami, ukázala mi dom-žehličku a čínsky dom, ktorý je od 19. storočia špecializovanou predajňou čajov a kávy. Vnútri sú obrovské porcelánové vázy s drakmi, kazetový strop z dreva so symbolmi čínskeho horoskopu a obrovskými sklenenými dózami na pulte, v ktorých sú rôzne druhy čínskych čajov a zahraničných káv. Voňalo to tam viac než úžasne a ku koncu sme mňamkali nad koláčmi. Už len zlatá stĺpčeková pokladňa tam chýbala a ženy v klobúkoch.
Naša cesta pokračovala cez uličky na Tverskú a Manéžnu, kde stál nekonečný rad až neviem kam a netuším načo, ale bol tam stánok kde propagovali Olympijské hry 2014.
Propagácia, ktorú som stihla, bolo vystúpenie megaúspešnej lyžiarky (asi), ktorá vyhrala dokonca dve súťaže, posadila sa na gauč medzi dvoch blonďatých chlapčekov, zhodnotila situáciu vetou "ľudia, dávajte svoje deti na šport, je to pre nich dobré do budúcna", zakončenú obrovským potleskom a akousi moderátorkou s podobným príhovorom. Dostala som stužku s ruskou vlajkou (ktorú som okamžite zaviazala na ruku, veď ako inak) a pokračovala v prechádzke. Tá sa zacyklila nakoniec nazad na Kitaj Gorode v podniku bratov Karavajevych, čo bolo útulné miestečko, na slovenské pomery hipsterské, kde sme si dali burgery s lososom a veľké koláče, zvané čokoládová saláma (tešte sa, doma to "upečiem") a odfukujúc sa pobrali domov.
veľmi veľmi milo a zaujímavo a plnohodnotne.
Večer zabitý neúspešnou snahou učiť sa a vykecávaním sa s každým, koho len stretnem.
 (dom žehlička)

 môj kufor na cestu domov rozhodne nebude menší, asi sa prídem nabaliť rovno do tohoto


sobota 16. novembra 2013

číslo

pre tých, čo nevedia moje aktuálne číslo, vrátane mňa
memotechnická pomôcka, kým sa ho naučím tak aj odídem.
:D

moskva city

lebo do obchodného centra sa vchádza zásadne 15 minút pred jeho zatvorením, a vybieha sa na 6. poschodie bez jediného funkčného eskalátora.
prečo nie, veď som si aj ľahnúť stihla!


  a osobne sme okukali známy výročný olympijský automat. pre tých čo nezaregistrovali, ak spravíte 30 drepov za dve minúty, automat vám vydá lístok na jednu jazdu metrom zadarmo!
akurát sme to netestovali, lebo funguje iba cez deň.

traja raňajkoví kamaráti