sobota 10. augusta 2013

obrázková varna

 bývaníčko



 najvhodnejšie umiestenia reklamných pútačov, ako vždy


 maskovacie manévre klimatizácie
 veční kamaráti čajky
 budova tuzexu, teraz newyorker.
 všadeprítomní túlaví pesovci, vždy si vedia vybrať to najvhodnejšie miesto na spánok a tam sa zložia. a sú úplne všade, včera dokonca dvaja spali pred vchodom do ubytovne a museli sme ich prekračovať.

 no a noční vychádzkoví parťáci. fotka z počiatku pobytu, momentálne sa naše kruhy už trošku rozrástli.

pondelok 5. augusta 2013

Etar - Gabrovo - Tryavna

autobusový výlet, kopce srandy, výhľad na krajinu, staré kostoly a domčeky, sprievodcovia a tak dobré jedlo, že sme sa nevládali hýbať. Sobota ako vyšitá. len svetlo na fotky nebolo vždy to najlepšie, tak mám z niektorých miest fotiek málo.











 miestne nádhery. vo všetkých pravoslávnych chrámoch aby si človek krk dolámal. akurát nikdy sa nemôže fotiť, toto je výnimka, ale viete si to predstaviť celé.


 celkom populárna srandička menom zámena identity v tomto prípade nabrala väčšie obrátky, bolo nám navrhované si vymeniť aj šaty, ale neviem ako by sa do mojej kvetovanej blúzičky napchal. Okrem toho sme boli v strede mesta:D
 v drevorezbárskom meste sú aj smetiaky nádherné


 asi najlepšie využitie reklamného plagátu, aké sa len dá:D
 vyvesím si pred dom zákaz parkovania, a chodník založím drevom, aby sa to doslova nedalo:)
 túlanie sa miestnymi mimoturistickými uličkami


 moja talianska spolupútnička, momentálne už aj spolubývajúca:) má akýsi základný balíček slovenčiny z minulosti, a keď týmto výrazom tváre ponad okuliare vyhŕkla "naser si" talianskym prízvukom, nevedela som sa dosmiať.


 pekné fonty treba striehnuť:)

nedeľa 4. augusta 2013

Varna

nachádzam sa vo Varne, na kraji mesta v sovietskom komplexe prerobených internátov so superklasickou jedálňou, plnou svokrinych jazykov a filodendrónov, s tetami v igelitových čepcoch, nakladajúcich nám jedlo, rozbitými basketbalovými ihriskami a starými autami.
Cesta už síce nebola až také vzrúšo, ako minule, ale úspešne som dorazila. Čo sa týka internetu, zase musí ísť hora k mohamedovi, a tak chytám piate poschodie dolu na recepcií a vyzerá to tu ako v herni. Všetci na nete.
Hore na kopci je obrovský betónový pamätník družbe sovietov, tam to musíme ísť preskúmať(celkom mám už zohratých parťákov na prechádzky), a dole je moréééé
dnes bola červená vlajka, vlnýý jedna radosť, teplá voda a 20 nadšených európanov, jačiacich vo vode a 2 nenadšení plavčíci, večne po nás vykrikujúci a pískajúci. Voda je ale hrozne špinavá a plávam čisto v chaluhách, ale dobre sa nimi ohadzuje a keď vyliezame z vody, vyzeráme všetci ako poseidón a sirény.
zatiaľ nemám veľmi čo iné povedať, iba som sem prišla a najedla sa, fotky ešte z Tarnova čoskoro, len ich nemám v počítači a nechce sa mi behať na horné poschodia to riešiť.
Po pobyte sama v prezidentskej lóži 4hviezneho hotela sme tri (ja a dve talianky) v intrákovej izbe, kde sú tri postele a nič iné a tradične sprchová ružica rovno nad záchodom, ale tak veselo je a spokojne. už viem tri vety taliansky! 10 evidenti anomalie napríklad, veľmi užitočné.
posielam pozdravy spod morskej hladiny, záchvaty nadšenia tiež.
(centrum mesta je však odtiaľto ďaleko, tak som zvedavá čo vyskúmam. možno si vezmem autobus)

piatok 2. augusta 2013

balkón

slávnostný okamih, chytila som dve paličky wifi na balkóne, ako som to spomenula, tak už iba jednu.
a tak si tu sedím, vypeckovávam Eskamona na slúchatka, kývem hlavou smerom na domčeky a rozmýšľam, čo vám rýchlo za tých 5 minút zdeliť.
Včera som sa bola prejsť ďalej od centra, samé paneláky a sídla, ľudia vonku na stoličkách pred domami ako všade, búrlivé diskusie, obyčajní ľudia, Lidl a vlastne nič extra iné ako to, čo už poznáme. Cieľ som mala taký obrovský betónový komplex, čo sa mi veľmi páčil a vyzeral niečo ako naše Atriaky na mlynoch. Aj som sa k nim dostala, ale ako si kráčam hore kopcom už pomaly vidím vlajku a odhaľujúci sa nápis, ktorý sme prečítali každý svojou rýchlosťou čítania cyriliky, ale dostatočne rýchlou na to aby sme sa okamžite otočili a utekali preč. Niečo ústredné a vojenské a neviem ani čo. Čiže snajper mieriaci na nás polovicu cesty.
Po miernom zrýchlenom polobehu na vedľajšiu ulicu som sa chytajúc za bok rehotala spolu so španielom, ktorého som nahovorila ísť so mnou, lebo zhodnotil, že som šialená, že namiesto toho aby sme šli do Carevca (staré opevnenie a hrad) ideme do lokalít, kde zástupy ľudí čakajú, aby sa dostali do opustených budov a že som isto špión a chcela som všetko zvaliť na neho:D "you are crazy" som počula veľa krát, celé so silno španielskym prízvukom ale so záchvatmi smiechu. Ževraj v dobrom, že som super ale že už so mnou nikam nejde.
Asi toľko turizmus s mojou osobou.:D
Jedlo sú ešte stále uhorky s uhorkami, mäso so štavou alebo štava s mäsom, teplé alebo studené zemiaky a ešte šťava z mäsom. a zabudla som spomenúť uhorky.
Musím sa prehlásiť za čestného pioniera, ktorý sa ešte stále drží a pijúc vodu z vodovodu k tomu jedlu ešte nefunguje na živočíšnom uhlí. A teraz všetci povinne zaklopať na najbližšie drevo okolo vás, nech sa to nezmení, ak nieje drevo tak o hlavu, ja klopem o mramorový stolík na balkóne.
Dnes som s chalanmi dohodnutá na večerno-nočnú prechádzku, tak som zvedavá, posledný voľnejší večer v Trnove lebo zajtra je exkurzia mimo a v nedeľu už hajde do Varny.
Všetkých pozdravujem, utekám na večeru a večer prezentovať slovensko nasledovným videom.
(Samozrejme nielen ním, vlasy si netrhajte, živá panoráma je však to pravé orechové. Sú tu inteligentní ľudia, a tak sa otázka či slovensko je tam kde bolo československo znížila percentážne z 70% na 10%). Východoázijske kultúry to však majú v mojom srdci hlboko ospravedlnené, lebo ja o ich histórií neviem zďaleka nič, takže aj znalosť československa sa cení.