utorok 30. júla 2013

Krušunské vodopády

krásne miesto, príroda, vodička priezračná, komáriky, tristo stupňov a dospávačky v autobuse. No ale to som sa práve chcela podeliť, že nie len tak v hocijakom autobuse!
Fakultatívny zájazd, 40 mladých v buse, samozrejme patrím ku klanu zadných sedadiel, vymýšľajúcich somariny. K somarinám ale nedošlo, keďže vonku bolo naozaj asi 36 stupňov, bolo poludnie, lebo sme doobeda boli pozrieť Suchindolské vinárne, kde sme dosť dlho čakali vonku na chodníku a autobus bol taký ten novší, bez okien. Bez okien, lebo klimatizuje. Lenže klimatizácia mu nefungovala! A tak po asi 10 minútach z náš všetkých lial pot potokom, nemali sme veľmi čo dýchať a svoje suché jazyky sme lepili na okná autobusu hneď vedľa nápisu notausstieg,(nie naozaj) otŕčajúc ich tak miestnym obyvateľom, medzi ktorými autobus vyvolával značnú senzáciu. (neverím, že tadiaľ autobusy nechodia). Situáciu bolo treba riešiť, lebo hodina i dve cesty pred nami a vzduch žiaden. Prvý autobus bol už ďaleko vpredu no a my sme sa k tomu ešte aj stratili a museli sme sa vracať. Riešenie? Vodič otvoril dvere a fičali sme si serpentínami pomedzi kukuricu s otvorenými dverami, zachytávajúc samozrejme všetky konáre čo trčali do cesty. Vodič bol zdatný, v celkom vysokej rýchlosti sa vyhýbal vozom a koňom a kombajnom dosť ostrými meandrami na krajnicu, popri tom stíhal telefonovať a celá jazda v zadnej časti autobusu vyvolávala pocit pobytu na špici titaniku (zn.vianie vlasov). Nejak sme už dorazili, druhí už boli najedení a my sme vymenili autobus. Jazda to bola ale zábavná.
Pár fotiek z toho dňa a srdečné prianie pekného dňa z mojej strany.
P.s. cestou z autobusu som videla množstvo kukurice, veľa dediniek kde je priemer opustených domov vždy vyšší ako obývaných, zhluky ľudí na námestiach pred rozbitými sovietskymi miestnymi úradmi, každá dedina má svoj pamätník padlým hrdinom, prípadne rozbité lietadlo na podstavci, deti, čo sa naháňajú voziac sa na fúrikoch a serióznu značku "pozor voz", ktorá je, ako som už vyššie spomínala, naozaj potrebná, lebo sme predbiehali tri vozy s očividne sa sťahujúcou rómskou rodinou.








nedeľa 28. júla 2013

noc


 Miestne vína? Ešte aj to krabicové je úplne vynikajúce!
 na tejto fotke nádherne vidno, ako sa internetuje po chodbách (jas obrazovky). Aj ja teraz pirátčim na chodbe úplne cudzieho poschodia a pijem popri tom Bozu a zdravím ľudí, čo ma prekračujú. Ešteže sú všade koberce, na chodbe ako doma!:)
 nočný pohľad z okna. Včera sme sa všetci dohodli a stretli sme sa asi 30ti v noci na monumente, posadali sme si na vyhriaty mramor popod kone a pozorovali sme mesiac, ako vychádza ponad domčeky "ako z adventného kalendára", ako povedala jedna talianka.
 Do programu nám zaradili v piatok miestnu diskotéku, menom čalka, čo znamená 100% domácej hudobnej produkcie. Skoro som ale odpadla, keď som vošla do klubu. Neóny úplne všade, bar ako vo filme, roztancovávačky veľmi sporo odeté a dj hrajúci na želanie veci typu Azis.(kliknite pre hlboký audiovizuálny zážitok). Mega na tom je, že kdejakí miestni motorkársky vyzerajúci muži sa pomaly za srdce chytali keď ho hrali. Musím uznať, že som sa poriadne zabavila a vytancovala (so španielom sme si dali pretek o najhoršiu choreografiu), aj nabudúce! (akurát začínam mať seriózny deficit dobrej hudby, čo sa odráža na tanečkoch po izbe (včera som zistila, že z monumentu je do rozsvietených izieb predsalen vidno, a keďže je to populárne miesto mladých na nočné pitie, tak je aj dosť frekventované:D asi mali zážitok, vidieť moje Napoleon-dynamite-kroky na Midi Lidi Do člna))


 na diskotéku zásadne s ruksakom!

jedlo

Spravili nám tu večer národnej kuchyne, priviezli babičky z dediny, ktoré nám navarili a nachystali tradičné jedlá, svadobné koláče a recepty ich babičiek, ktorých sa držia. Bolo to neskutočné milé a krásne, oni spievali a tie najstaršie sedeli, no už druhú pieseň to nevydržali a rozhodli sa tancovať. Tancujúce kvetované babičky. a och to jedlo!!!! nekonečné šmaky. Nebudem tu veľmi písať, čo všetko som jedla, lebo by to bolo zmätočné a ani jedno neviem ako sa volá, ale riadne mi chutia tie ich dusené papriky, raňajkujem to tu každý deň! veľmi príjemná zmena po uhorkách a syre. Aj keď minule nám dokonca spravili polievku! Tarator. Zloženie? Uhorky, kôpor a syr:D Čudujem sa, že mi je to ešte stále vtipné. A druhí ma označujú za "jáj ty čo ti to chutí". Totiž v jedálni nám veľmi tradične nevaria a jedlo je aj obed aj večera uhorky so syrom a mleté mäso zaliate plným tanierom omáčky. A nejaký ten supersladký koláč.
Nech sa páči obrázky, nech si poslintáte trošku








nastala aj degustácia miestnych pitív, zľava cukrová pusinka, rakia, menta a čosi anízové čo sa tiež volá na m, zabudla som(fuj)
 toto je zbierka miestných pivsonov, majú ich viac ale musím uznať, že mi veľmi chutia. Zbierku som chcela naromadiť tým, že vyskúšam každé, čo tu majú, narátala som asi 7 druhov, ale upratovačka mi dnes zbierku odstránila. Boljarka je inak miestne pivo, ktoré sa vyrába asi 3 ulice odtiaľto priamo v Tarnove, takže to nemá ďaleko(dokonca kúpili kaltenecker):)
 toto je Boza, vraj to pijú malé deti a majú to tu od trojdeciek po dvojlitrovky. Chutí to ako keď si rozmočíte vlárku vo vode a ocukríte. Veľmi zaujímavá vec.
 Samozrejme som neodolala celému paklu sezamovej chalvy, čo je veľmi nebezpečné rozhodnutie, lebo ja som schopn ju zjesť celú naraz a potom mi je vždy hrozne zle. Ale snažím sa krotiť a je super! To druhé je kyslé mlieko ovocné, kyslé mlieko tu všetci pijú na hektolitre a nonstop! Akurát ja si to veľmi nemám k čomu dať, tak si pol litra kefíru, čo je najmenšie dostupné balenie, asi nekúpim. Toto ale bolo výborné, keďže mám na izbe chladničku, tak sa pôjdem zásobiť.
Bola som taktiež na trhovisku, raj na zemi pre mňa! všade samé ovocie a zelenina, melóny, všetko sezónne a och aké dobré! rajčiny ako hlava! čo ma ale úplne zarazilo je, že som šla na trh asi s 1,50 leva, čo je necelé euro, kúpila som si kilo sliviek a polkila ringlot či nektarín či niečoho medzi, a ešte mi ostali drobné! naozaj raj na zemi, tak lacné ovocie som vživote nevidela!
smejem sa však, že všade vidím obúchavať ľudí žlté  ringloty z pouličných kríkov, a potom ich predávajú asi za 5/10 centov kilo:D

piatok 26. júla 2013

tak milo

trošku vám chcem predstaviť srandičky aj neoficiálne, ale milo. Tu napríklad na prvej fotke je môj kúpeľňový kamoš, ktorý má asi 10cm a schováva sa v zárubni. Jeho menší kamoši iného druhu už nevyliezajú, iba niekedy keď je dlho zhasnuté a nie som v izbe, ale vidím, že tentokrát samotný šéf bol na obchôdzke.
 toto je super umelecká trieda so sklápacími lavicami, kde som sa dozvedela všetko možné, okrem iného aj čo znamená ktorý vzor na koberci. Len čo sa dostanem k materiálom tak vám čo to prezradím. A profesorka prezradila mne, že keď mala 14 žila na Devíne v Bratislave a chodila na konzervu na husle. Teraz tu učí dejiny umenia a folklór na univerzite. Najmilšia pani!
 Taktiež som sa dala do reči s číňankou, sú tu 4 a sú veľmi milé. Kreslila som jej mapu na servítku(romantika), ako sa dostane na trh (moje kreslené mapy kto poznáte, ruka hore!) potom sme sa trošku rozprávali a aby si zapamätala naše mená, napísali sme jej ich v latinke lebo cyriliku ešte nevie a menovky tu máme po bulharsky. Milé bolo, ako si potom narýchlo načarbala svoje poznámky okolo, a keď videla naše fascinované výrazy tváre, tak nám každej darovala papieriček. Mám tam moje meno a krajinu. Super! Hneď som si to vymenila za oficiálnu vizitku, čo spôsobuje zmätené výrazy tváre, ale je to smiešne. Plus mi darovala tento prívesok, len tak, úplne milé! (samozrejme keďže som to ja, hneď som ho na seba zavesila). Tak sa veľmi teším z neho, poznáme sa hodinu a daruje mi prívesok. Moje srdce puká od milosti!


ešte posledná smiešna vec. Človek sa tu zoznamuje s ľuďmi, a zrazu zistí, že je tu úplne milá slovenka s profesionálnymi sekáčovými skúsenosťami (elitný nox dokonca), a neskôr sa rozpráva s chalankom, keď zrazu zistí že aj on je slovák a býva na Dlháčoch.
Seriózne, sú všetky tie encyklopédie o veľkosti sveta pravdivé?

miestne krasotinky

pri každej vychádzke objavím aspoň dva, a je to príjemné, lebo potom som v strehu a lovím ďalšie:) príjemní sprievodcovia mestom:)
A ani som nevedela ako, a mala som nadšený rozhovor s jednou nemkou o všetkých tých prácach a vymieňali sme si tipy, kde sa aké ešte nachádzajú:)
super!











mestečko

tak trošku fotiek.

 kohút elegán s mojim hotelom v pozadí
 dvor univerzity
 socha na Svetej Gore. ževraj je to patriarcha, ktorý významne prispel k ochrane mesta proti osmanom, preto to gesto.
 výhľad zo svetej gory
uuličky


všade sú tu strašné kopce, najužšie uličky a najkrivšie kamenné schodická krížom krážom cez celé mesto, starunké polorozpadnuté tradičné domčeky, nekonečno zelene a opäť platí, že všade je vopchatý aspoň jeden kvetináč. Všade muškáty, brečtany, nádhera.
Inak všimnite si praktickosť zeleného porastu na poslednej fotografii. (rastú iba v okne)