sobota 30. júna 2012

listy

posielať posielať posielať. kadečo. pohľadnice, prekvapenia, obrázky. len tak. pre to nadšenie z otvárania schránky.
aj som to začala praktizovať. No akosi mi opadá nadšenie a pomaly sa začínam vzdávať.
Po prvé, obralo ma to o veľké množstvo peňazí. a zbytočne. čím farebnejšia obálka, tým menšia pravdepodobnosť že príde. bilancia je zhruba jeden doručený list zo 6, najmä do zahraničia, a to posielam všetky 1. triedou. Zo začiatku som sa ich odvážila aj pečatiť, no akosi som prestala, lebo mám pocit, že to je príliš veľká exotika na súčasnú poštu.
Taktiež sa pravidelne stretávam s veľmi kurióznymi a často čudnými problémami. Tety na pošte uznávam, že sú zavalené prácou, ale ja im nechcem zle, preto by nemuseli byť na mňa často také hnusné. Nedajbože napísať písaným adresu. Ale to ešte pri mojom rukopise chápem. Ale z ozdobného papiera obálka je vždy zle, koľkokrát som ju už musela prelepiť bielym papierom, aby mi ju odoslali.
Niekoľkokrát som bola sfúknutá, za listy do Ruska najmä, že krajina sa píše posledná. Ale keď oni to píšu naopak, najprv krajina, potom mesto ulica a meno. A nieje to vlastne aj jedno? Ale vždy je na mňa zle.
Dnes bolo na mňa zle, že adresa je bordová. Nesmie vraj byť červenou farbou adresa napísaná.
A za každý list platím nad euro. Prečo je to také drahé? keď za tú istú trasu nazad platia napríklad rusi 60 centov? a mne list príde, a im nie.
Medvede čítajú na Sibíri. Alebo potkany v kanáloch. Ja už neviem.
A aj tak tie listy nikdy neprišli.
A pritom v zahraničí si organizujú takéto super veci, ako výmeny dekorovaných obálok pod názvom "nech sa poštár usmeje"
Po mojich skúsenostiach mám pocit, že náš by sa teda neusmial.
Alebo viem veľmi málo o fungovaní pošty. Ale mojim rozumom a logikou mi to príde čudné, všetky tie pravidlá. Veď nieje to v zásade jedno, čo pošlem? A keď to ide inde, prečo to tu nejde?
A prečo moje listy nechodia?
Pardon za dlhú esej, len sa tým teraz veľa zaoberám. Na koniec nejaké obálky, čo som robila posledne. A neprišli.




Ak ste dostali chuť, kľudne mi napíšte svoju adresu. Niečo vymyslíme. (Na Slovensku ešte často krát prídu)