pondelok 19. marca 2012

gorále

ostalo nám veľa flašiek doma, tak čo ich budem vyhadzovať:)
akurát ja ich nosím na krku. Mladšia sestra mojich už dobre známych fľaškových spodkov, ktoré nosím na šnúrke..

štvrtok 15. marca 2012

korešpondencia

po návrate z Ruska som začala celkom intenzívne udržovať listovú korešpondenciu s ľuďmi a je to úplne fantastické! To nadšenie, keď človek otvorí schránku a tam polepený list popísaný perom! a potom to napätie pri bojovaní s lepidlom zároveň so snahou neroztrhať obálku a čakanie čo bude vo vnútri!

podelím sa sem s niektorými obálkami čo som robila. Z kvetov, čo mi v izbe občas opadávajú alebo z kytíc, čo dostaneme, si suším kvietky a tými potom oliepam obálky. Alebo kadečím iným.
Tak ak chcete, kvietky, napíšte!
Ospravedlňujem sa za zverejňovanie adries, tak ale inak to nejde:) Možno teraz prídu tajné listy zamilované:D










nedeľa 4. marca 2012

žiarnadhronové

taký menší výletík. väčší. občas sa treba aj po moskovsky stretnúť a zase vymýšľať ako sa len dá.
cesta tam v úplne prázdnom modrom kupé. mám podozrenie že istý čas som bola sama vo vagóne.
Samozrejme si treba najprv vytýčiť mesto menšej aglomerácie, potom sa prechádzať pomedzi paneláky s trošku hryzavým pocitom že tam nič nieje, medzi domami deti hrajúce sa alebo sa učiace korčuľovať, gangstri pri garážach, staré tety, doma lepené rožky s náplňou, slnečná lavička pred cudzím domom a pečúce slnko. pomimo domov dujú severáky prefukujúce aj dvojitú kapucňu a "vždynászachraňujúce" tesco. Hodnotenie výšky hnusnosti lacného či drahého rumu, teda pokiaľ ste študent a považujete už aj 5 eurový rum sa drahý, a potom príde podozrivousmievavý červený pánko, naloží vám pred nosom do košíka dva či tri najlacnejšie rumy a s úsmevom odíde. to by tak potvrdilo celú teóriu ktorú sme v tom momente so smiechom zanechali.
najlepšie rozhovory sa samozrejme vedú po členky v blate pod hrozbou a výhražkami skončenia ležmo v mláke, okoloidúce horiace auto ktoré nakoniec odtiahli, dlhokánske naše tiene na uliciach, hlavy plné spomienok, opäť zoznam blbostí vypustených na povrch, čaj, pizza, najprefúkanejšie miesto na moste nad riekou kde treba stáť a pchať nohy cez mreže do vzduchu, a nechcené lúčenie sa-vždy najhoršia časť života. lúčenie sa. do neurčita.
cesta domov v úplne prázdnom červenom kupé a sprievodca pýtajúci sa, čo tak skoro idem domov.
a ostávajú opäť raz iba spomienky a nazad do stereotypu.
a nekonečné diskusie či je to v žiari alebo v žiare nad hronom...

len ja a dva holuby, aj to je sobota ráno v bratislave







najlepšia preliezka!!










štvrtok 1. marca 2012

rána

som unavená, idem si ľahnúť a s otvorenými očami lesknúcimi sa si premietať myšlienky na strop až kým sa oči nezatvoria únavou ako keď skončí filmová páska a nezaspím. odrátajú sa čísla v terčíku s pípaním a potom už len zazvoní ráno budík, obliecť sa a do hlučného mesta v sprievode myšlienok, skenujúc ulice pohľadom, s hudbou v ušiach, knihou vo vrecku, zmierene idúc dole kopcom pomedzi betónové múriky a stromy na električku a do školy. ako sa blížim k škole stále sa pridávajú a pridávajú ľudia, až sa celý hlúčik vopchá do budovy.
rána bývajú ťažké, ale aj tak by som ich nezrušila. mám rada rána, aj cestu do školy. ten pohľad samú na seba ráno v zrkadle, výraz tváre človeka, keď si čistí zuby a zároveň si pozerá do očí, pohľad na iných ľudí, ako vyzerajú, ako sa správajú, ako má každý iné pohyby a iné oblečenie. a pritom stále rozmýšľaš a nikto netuší o čom a ty netušíš na čo myslia tí ľudia. je to fascinujúce...no stáť na prechode pred budovou školy, vtedy to vietor odvieva kdesi za Dunaj a krčí sa mi obočie.