nedeľa, 16. septembra 2012

hou

Dobrý večer vospolok!
Že som sa na toto tu vykašlala? Pravda! a poriadne.
Ale veď komu by sa chcelo? a druhá otázka znie, koho to vôbec zaujíma?(dobre, pár výnimiek viem, tak ale--)
Veď aj tak sa nachádzam prevažne na rodnej hrude a recenzie, ako som sa viezla v búrke tatranskými lanovými dráhami, ako 5 metrov odo mňa padol strom alebo že more v Chorvátsku je (relatívne) čisté, to sú veci celkom bežné a nikomu nie neznáme.
Samozrejme, každý vidí veci inými očami a niekedy je sranda si pozrieť oči toho druhého, ale ja vždy aj tak žmurknem alebo uhnem pohľadom.
a hlavný dôvod:
lenivosť je sviňa.
Čo vám poviem, v súčasnom svete ani nie porekadlo, ako zákon.
Tak ak sa mi náhodou zadarí a niečo ma napadne, čo by som vám mohla aj zdeliť, tak aj napíšem.
(ťažko, lebo zajtra sa mi začína škola a hundrať na školu je oveľa horšie, ako byť ticho)
A možno sa znova dostanem do Federácie, a potom to tu ožije.(držte palce)
Dovtedy sa mávajte krásne a pamätajte, darmo nadávate na počasie, ani zajtra sa vám páčiť nebude.

sobota, 30. júna 2012

listy

posielať posielať posielať. kadečo. pohľadnice, prekvapenia, obrázky. len tak. pre to nadšenie z otvárania schránky.
aj som to začala praktizovať. No akosi mi opadá nadšenie a pomaly sa začínam vzdávať.
Po prvé, obralo ma to o veľké množstvo peňazí. a zbytočne. čím farebnejšia obálka, tým menšia pravdepodobnosť že príde. bilancia je zhruba jeden doručený list zo 6, najmä do zahraničia, a to posielam všetky 1. triedou. Zo začiatku som sa ich odvážila aj pečatiť, no akosi som prestala, lebo mám pocit, že to je príliš veľká exotika na súčasnú poštu.
Taktiež sa pravidelne stretávam s veľmi kurióznymi a často čudnými problémami. Tety na pošte uznávam, že sú zavalené prácou, ale ja im nechcem zle, preto by nemuseli byť na mňa často také hnusné. Nedajbože napísať písaným adresu. Ale to ešte pri mojom rukopise chápem. Ale z ozdobného papiera obálka je vždy zle, koľkokrát som ju už musela prelepiť bielym papierom, aby mi ju odoslali.
Niekoľkokrát som bola sfúknutá, za listy do Ruska najmä, že krajina sa píše posledná. Ale keď oni to píšu naopak, najprv krajina, potom mesto ulica a meno. A nieje to vlastne aj jedno? Ale vždy je na mňa zle.
Dnes bolo na mňa zle, že adresa je bordová. Nesmie vraj byť červenou farbou adresa napísaná.
A za každý list platím nad euro. Prečo je to také drahé? keď za tú istú trasu nazad platia napríklad rusi 60 centov? a mne list príde, a im nie.
Medvede čítajú na Sibíri. Alebo potkany v kanáloch. Ja už neviem.
A aj tak tie listy nikdy neprišli.
A pritom v zahraničí si organizujú takéto super veci, ako výmeny dekorovaných obálok pod názvom "nech sa poštár usmeje"
Po mojich skúsenostiach mám pocit, že náš by sa teda neusmial.
Alebo viem veľmi málo o fungovaní pošty. Ale mojim rozumom a logikou mi to príde čudné, všetky tie pravidlá. Veď nieje to v zásade jedno, čo pošlem? A keď to ide inde, prečo to tu nejde?
A prečo moje listy nechodia?
Pardon za dlhú esej, len sa tým teraz veľa zaoberám. Na koniec nejaké obálky, čo som robila posledne. A neprišli.




Ak ste dostali chuť, kľudne mi napíšte svoju adresu. Niečo vymyslíme. (Na Slovensku ešte často krát prídu)

štvrtok, 17. mája 2012

Nitra

vietor taký silný, že som chodila ako šarkan, na zemi ma museli držať na šnúre.
Mesto hore dole za pol hodinu, výhľad na kalvárií, kde som si seriózne myslela, že vzlietnem(tak fúkalo).
Smiešne príhody, smiešne domy, vymetanie cukrární a vzhľadová zmenáreň.
Pekné a rozbité hodiny, s drevorezbami miest na rôznych svetových stranách.
Mozaiky.
Najlepší na tom kozmodome bol byt na predaj, ale nie hocijaký, ale ten priamo na špici! Usúdili sme, že to je byt pre veľmi chudých. No nebývaj tam!






štvrtok, 10. mája 2012

hou

Zajtra posledný deň škola!
a potom hej hej prázdniny! (dobre, ešte tých pár skúšok dám)
voľná hlava, opäť prídu nápady na návštevu a budeme veľa spolu podnikať
s mojou hlavou a mojim fotoaparátom a celým arzenálom drobných prkotiniek, ktoré je samozrejme vždy škoda zahodiť, že "čo ak ich raz využijem" (a potom sa izba mení na garáž a skladisko)!
To tu možno aj budem mať niečo zaujímavé čo pridať.
A možno nie. To už uvidím.
Tento príspevok slúži v podstate iba ako odkaz, že ešte žijem.

pondelok, 19. marca 2012

gorále

ostalo nám veľa flašiek doma, tak čo ich budem vyhadzovať:)
akurát ja ich nosím na krku. Mladšia sestra mojich už dobre známych fľaškových spodkov, ktoré nosím na šnúrke..

štvrtok, 15. marca 2012

korešpondencia

po návrate z Ruska som začala celkom intenzívne udržovať listovú korešpondenciu s ľuďmi a je to úplne fantastické! To nadšenie, keď človek otvorí schránku a tam polepený list popísaný perom! a potom to napätie pri bojovaní s lepidlom zároveň so snahou neroztrhať obálku a čakanie čo bude vo vnútri!

podelím sa sem s niektorými obálkami čo som robila. Z kvetov, čo mi v izbe občas opadávajú alebo z kytíc, čo dostaneme, si suším kvietky a tými potom oliepam obálky. Alebo kadečím iným.
Tak ak chcete, kvietky, napíšte!
Ospravedlňujem sa za zverejňovanie adries, tak ale inak to nejde:) Možno teraz prídu tajné listy zamilované:D










nedeľa, 4. marca 2012

žiarnadhronové

taký menší výletík. väčší. občas sa treba aj po moskovsky stretnúť a zase vymýšľať ako sa len dá.
cesta tam v úplne prázdnom modrom kupé. mám podozrenie že istý čas som bola sama vo vagóne.
Samozrejme si treba najprv vytýčiť mesto menšej aglomerácie, potom sa prechádzať pomedzi paneláky s trošku hryzavým pocitom že tam nič nieje, medzi domami deti hrajúce sa alebo sa učiace korčuľovať, gangstri pri garážach, staré tety, doma lepené rožky s náplňou, slnečná lavička pred cudzím domom a pečúce slnko. pomimo domov dujú severáky prefukujúce aj dvojitú kapucňu a "vždynászachraňujúce" tesco. Hodnotenie výšky hnusnosti lacného či drahého rumu, teda pokiaľ ste študent a považujete už aj 5 eurový rum sa drahý, a potom príde podozrivousmievavý červený pánko, naloží vám pred nosom do košíka dva či tri najlacnejšie rumy a s úsmevom odíde. to by tak potvrdilo celú teóriu ktorú sme v tom momente so smiechom zanechali.
najlepšie rozhovory sa samozrejme vedú po členky v blate pod hrozbou a výhražkami skončenia ležmo v mláke, okoloidúce horiace auto ktoré nakoniec odtiahli, dlhokánske naše tiene na uliciach, hlavy plné spomienok, opäť zoznam blbostí vypustených na povrch, čaj, pizza, najprefúkanejšie miesto na moste nad riekou kde treba stáť a pchať nohy cez mreže do vzduchu, a nechcené lúčenie sa-vždy najhoršia časť života. lúčenie sa. do neurčita.
cesta domov v úplne prázdnom červenom kupé a sprievodca pýtajúci sa, čo tak skoro idem domov.
a ostávajú opäť raz iba spomienky a nazad do stereotypu.
a nekonečné diskusie či je to v žiari alebo v žiare nad hronom...

len ja a dva holuby, aj to je sobota ráno v bratislave







najlepšia preliezka!!










štvrtok, 1. marca 2012

rána

som unavená, idem si ľahnúť a s otvorenými očami lesknúcimi sa si premietať myšlienky na strop až kým sa oči nezatvoria únavou ako keď skončí filmová páska a nezaspím. odrátajú sa čísla v terčíku s pípaním a potom už len zazvoní ráno budík, obliecť sa a do hlučného mesta v sprievode myšlienok, skenujúc ulice pohľadom, s hudbou v ušiach, knihou vo vrecku, zmierene idúc dole kopcom pomedzi betónové múriky a stromy na električku a do školy. ako sa blížim k škole stále sa pridávajú a pridávajú ľudia, až sa celý hlúčik vopchá do budovy.
rána bývajú ťažké, ale aj tak by som ich nezrušila. mám rada rána, aj cestu do školy. ten pohľad samú na seba ráno v zrkadle, výraz tváre človeka, keď si čistí zuby a zároveň si pozerá do očí, pohľad na iných ľudí, ako vyzerajú, ako sa správajú, ako má každý iné pohyby a iné oblečenie. a pritom stále rozmýšľaš a nikto netuší o čom a ty netušíš na čo myslia tí ľudia. je to fascinujúce...no stáť na prechode pred budovou školy, vtedy to vietor odvieva kdesi za Dunaj a krčí sa mi obočie.

streda, 29. februára 2012

papiere

"Ty vyfasovávaš papierenské potreby? A môžem ponoriť ruky do krabice s nimi ako Amelia do šošovice?"

a ostala kancelária oblepená odkazmi a textami piesní a všetky hroty fixiek boli odskúšané...

nedeľa, 26. februára 2012

svetlá

vždy keď vchádzam do mesta po diaľnici, sediac vzadu v aute, a už sa stmieva, pozorujem svetlá ako sa mihajú v okne a rozmýšľam, aké pocity má človek, vchádzajúci do mesta prvý krát v živote, alebo taký človek, čo v ňom netrávi každý deň a nepozná jeho ulice naspamäť, a zrazu vidí všetky tie svetlá..

sobota, 18. februára 2012

mrazivé bratislavské nábrežie

tak veru, niekedy tu aj my máme trocha zimu a trocha snehu, niekedy aj trošku Dunaj zamŕza a je to super:)


slnko

a také zábery z bežných dní keď som doma, vonku, u babky, v škole, všelikde možne na ceste niekam. a mrzne.




narodeniny

aj napriek tomu že bolo skúškové a musela som sa učiť a skladať skúšky aj v tie dni
navarenú večeru sa mi snažili zverce ukradnúť, aha ako lačne už aj na fotke vykúkajú spoza rohu!
a mufiny s horiacimi sviečkami! milé.
bola som sa vonku prejsť a behala som po múrikoch a všetko bolo modré a fialové a zhasnuté.
múriky sú sranda.


sobota, 21. januára 2012

keď v Bratislave sneží

- Linda sa pozerá z okna a obradne krúti žalúziami pozerajúc do všetkých strán či sneží dostatočne.
- ľudia v domoch oproti rozhodne robia to isté a okno nahrádza ich televízor. Pijú vodu, večerajú, pozerajú filmy a idú spať stojac pri okne pozorujúc vločky ako zhypnotizovaní. Vek týchto ľudí väčšinou nepresahuje študijny vek.
- Linda prebieha na balkón pozerať ako hrubá vrstva snehu je už na autách, lebo to je najviditeľnejší dôkaz.
- Autá, bežne idúc 80 km/h pomedzi domy ako šibnutím čarovného prútika idú 10, a netrúbia na autá snažiace sa zaparkovať v myšacích dierach chodníkov (keďže inde miesto nieje)
- Ľudia na oprotistojacich balkónoch sa chytajú za hlavy a krútia nimi, predstavujúc si ako budú odhŕňať auto.
- Podaktorí ho už zúrivo odhŕňajú
- Nastáva rachot bobov rútiacich sa dole dvorovými kopčekmi a navŕšeninami, kedy sa deti okamžite vybiehajú sánkovať po dôslednom odpozorovaní množstva snehu cez okno. No a čo že sa treba učiť. rachot odhŕňacej lyžice s ozvenou medzi všetkými domami je super!
- Všetci skuvínajú nad "ochromením dopravy" ráno a nadávaju snehu do všetkých možných slov, väčšinou v spojení "zmizni, strať sa"
nečudo že pri takom slovníku sa sneh väčšinou do poludnia nasledujúceho dňa roztopí (ja viem, oteplenie)
- jediné čo chodí načas sú električky, v ktorých spoznáme že sneží vonku podľa 30cm vrstvy vody a brečky na zemi z topánok
- nieje si čo obuť, všetka obuv dostupná v obchodoch pod 70 eur premoká, preto sa tým brečkám vždy teším
- snehuliak sa nedá postaviť, lebo sa sneh vždy stihne skôr urazene roztopiť než nasnežiť dostatok na snehuliaka. Prípadne stihnú obyvatelia vyvenčiť dostatok svojich štvornohých maznáčikov než prebehne pokus snehuliaka postaviť, a potom odchádza aj chuť sa pokúšať.
čojaviem, je toho milión. výsledok je aj tak taký že som jediná vo vesmíre môjho okolia, čo sa zo snehu v BA naozaj teší, všetci sú z neho aj tak len nervózni a mrzutí. áno áno to že to bude tým lebo nemám auto a "nepredstavujem si všetky nepríjemnosti so snehom spojené" lebo ich nemusím riešiť a "som ešte len decko" som si už vypočula odvšadiaľ a veľakrát a beriem na vedomie. tie diskusie okolo toho ma aj tak nebavia. hlavne že sneží!