pondelok 31. októbra 2011

čas

na slovensku je ešte len trištvrte na 4, a tu už je tma a ja po večeri. No pekne.
Ale dnes mi konečne začali pípať casiovky, tak som rada a každú hodinu odpočítavam sekundy do celej kedy pípnu a potom sa teším ako malé dieťa.
Veď počkať, keď budú pípať v noci alebo keď zaspím na ruke! hneď ma úsmev prejde. Ale dovtedy sa budem tešiť.

okno

toto je môj súčasný pohľad z okna. Pod oknami máme predajňu Mercedesu, veľké parkovisko. Počula som príhodu, že nejakí chalani z ázie tu raz mali párty a vyhodili kečup z okna. Auto samozrejme rozbili.
Do 5 minút bol na internáte pánko v okuliaroch.
No my nič nehádžeme, som rada že okno funguje.



cesta naša každodenná stokilometrová, na metro a do potravín, všetko je až keď prejdete túto ulicu. Polhoďka pešo zaručená.


slnečné prechádzky

Nedeľa, teplo bolo, slnko bolo a veľa zaujímavých vecí naraz.
 Nábrežie

Park umenia


 Gorkého park






 Oktjabrskaja
Továreň, v ktorej je veľa výstav, videla som jednu, kde znázorňovala jedna žena krutosti vojny na rozšklbaných knihách, akože ničenie vzdelania a akýchkoľvek myšlienok.
Tiež tam bol obrovský supermarket s farbami, nekonečne veľký a super! Ale nemala som veľa času, lebo som šla do kina, Také zaujímavé kino lebo premietali na plátno v galérií, opäť v továrni, už tam začínam byť ako doma postupne, po anglicky s ruskými titulkami, a hľadisko bolo spravené z paliet a na tom vankúše a matrace. Páčilo sa mi veľmi, len škoda že času je tak málo.
Ale už komunikujem s miestnymi po rusky, som na seba hrdá :)
A je tu krásne. obľúbila som si to tu najviac. až na tie vzdialenosti.

nedeľa 30. októbra 2011

fuh

ach, šibe mi už v hlave z týchto jazykov všetkých.
Úplne zlatú Polku mám na izbe, hovoríme po rusky, keď som zúfalá tak polski a keď úplne zúfala(často) tak rukami nohami. Ona vie plynule.
No a niečo som robila a zrazu som jej začala spokojne hovoriť, a pozerá na mňa pozerá, a potom som si uvedomila že na ňu anglicky hovorím už 5 minút.
áááá
unavená som z toho miestami.
a furt sa mi pokazí mlieko keď ho už chcem piť.

sobota 29. októbra 2011

moa pillar, nosaj thing live

šli sme na koncert, lebo sa tu v Artplay továrňovom komplexe otváral nový Loft, tak bolo slávnostné otvorenie zadarmo. A najlepšie!
Sme sa vytancovali, krásna projekcia, krásna hudba.
Len škoda, že Nosaj thing jediný nemal projekciu, nechápem prečo. Veľmi som sa na to tešila.
No hral super! a potme.
a stála som úplne vpredu meter pred ním priamo.
uéééj
a budú aj videoochutnávky, ale až keď prídem domov, lebo tu nemám programy na to.
tu už fotografie.










len tak

štvrtok 27. októbra 2011

presťahovali nás, mňa na dvojku izbu, vynovenú, a zatiaľ som tam sama takže bytík pre mňa, privát by som to nazvala.
štupel, kachličky v kúpeľni, nový vankúš a plastové okno, cez ktoré aj tak ťahá. Ale zatiaľ super super!
uvidíme koho mi tam šupnú, ale bude to niekto zahraničný, čo ma teší.
Keďže ma presťahovali zo 14 na 8 tak sa výrazne zmenil aj môj výhľad z okna a ešte neviem ako to bude s internetom
čoskoro prispejem výhľadom novým. Našťastie je na tú istú stranu, no podstatne ochudobnený.
počasím sa to začína približovať snehu, v parčíku školského areálu ho čakám s otvorenou náručou. No ešte by sa zišlo trochu slnka na dokončenie turistických prechádzok.
Zajtra škola a Nosaj Thing!
zatiaľ dovidenia:)

Novodevčij monastyr

pekné ale skoro celé v rekonštrukcií, a vonku pomaly mrzlo a my sme mrzli tiež
už to začína. Ale hlásia opäť oteplenie.










spolupútnici

Čisté prúdy v noci

tak sme sa boli hromadne prejsť len tak po meste, lebo teplo bolo.
Fotky mi vyšli ako vyšli, čiže nevyšli, tak vám ponúkam rozmazanú nočnú Moskvu.
Pekne v nej je.






                                                                       Jurij Dolgorukij


školský areál